História

História obce Sokoľ a hradu Sokoľ

Rok 1270 – Prvá písomná zmienka – kráľ Štefan V.

V roku 1270 uhorký kráľ Štefan V. donačnou listinou darúva magistrovi Rajnoldovi za jeho vojenské zásluhy nové majetky; medzi nimi aj Sokoľ.

Rok 1289 – ľudnaté osídlenie

Skutočnosť, že kostol Sokoľ tu stál už v roku 1332, svedčí o ľudnatom osídlení lokality, takže je možné predpokladať, že aj obec Sokoľ existovala už v rokoch 1289, keď podľa historických listín už existovali dediny Trebejov a Obišovce.

Rok 1297 – kráľovské poľovačky so sokolmi

Historik B. Varsik: “Dedina Sokoľ musela existovať už pred vznikom hradu Sokoľ, ktorý vznikol niekedy v rokoch 1297 – 1311 (r. 1297 ho nebolo a v roku 1311 už stál), a hrad Sokoľ dostal názov bezpochyby podľa názvu tejto dediny, kde boli kráľovskí sokoliari (falconarii), lebo v oblasti nad dedinou Sokoľ sa konali veľké kráľovské poľovačky so sokolmi.”

Roky 1332-1337 – Pápežské desiatkové záznamy

Obec Sokoľ však existovala ďaleko skôr, čo potvrdzuje i listina z prvej polovice XIV. storočia. Pápežské deisatkové záznamy z rokov 1332 – 1337 potvrdzujú existenciu fary v dedine Sokoľ (Alzokole, Alzokolc). Je tu však problém s presným lokalizovaním vtedajšej obce. Na základe písomných záznamov je dôvodné nazdávať sa, že kostol Sokoľ sa nachádzal v časti, kde sú dnes Kostoľany. Predpokladá sa totiž, že kostol ležal na polceste medzi dedinami Sokoľ a Tepličany. Až neskôr začali okola kostola vznikať nové stavby – obytné domy, ktoré dali základ súčasnej obci Kostoľany. Od toho sa odvíja aj jej názov. Problematické je aj označenie hradu, pretože v rôznych dokumentoch a historických štúdiach dochádza k zámene hradu Sokoľ a košického hradu.

Tzv. Košický hrad sa nachádza pri ceste do Kavečian na hrebeni medzi Suchou dolinou a Hornádom. Hrad Sokoľ je od dnešnej obce Sokoľ vzdialený asi 7 kilometrov. (Na turistickej mape je jeho poloha vyznačená zle.) Chatrné ruiny sa nachádzajú zarastené v lese v lokalite, ktorá sa volá „Na hrádku“.

Rok 1423 – Listina kráľa Žigmunda

Ďalšia písomná zmienka o obci pochádza z listiny z roku 1423. Tá slúžila ako doklad, že kráľ Žigmund dáva hrad Sokoľ Matúšovi a Imrichovi z Pavloviec. Hrad (vtedy sa nachádzajúci v Šarišskej stolici) im odovzdal so všetkým príslušenstvom (okrem obce Kavečany, ktorú dal Košiciam). K vlastníctvu hradu Sokoľ patrili obce Sokoľ (Zakolya), Kostoľany nad Hornádom (Zenthestwan), Malá Vieska (Wyfalu), Tepličany (Tapilczan), Rokycany (Berky), Biskád (Bykzad), vyhynutá dedina neznámej polohy, Ružín (Rwsynch), Malá Lodina (Felsew Landa) a veľká Lodina (Also Landa).

Rok 1423 – obchodné opodstatnenie Sokoľa

Podľa listiny z roku 1423 mali hrad Sokoľ aj dedina Sokoľ svoje opodstatnenie aj z hľadiska obchodného. V obci sa platilo mýto za drevo – plte plavené po Hornáde.

Rok 1429 – Sokoľ pripadol Košiciam

V roku 1429 dostali Košice hrad Sokoľ i jeho obce. Podmienkou daru bolo, že sa hrad zrúca. V roku 1440 sa hrad uvádza už ako ruina.

Obyvateľstvo

Čo sa týka národného zloženia obyvateľstva, historik B. Varsik uvádza, že dedina Sokoľ bola od počiatku prevažne slovenská a nikdy tu nedošlo k pretrhnutiu národnej kontinuity. V 16. storočí, v čase reformácie, tu bývali Slováci a aj lexikón z roku 1773 uvádza, že to bola slovenská dedina.

Pôvodným živobytím miestneho obyvateľstva bolo popri poľnohospodárstve aj lesníctvo, ťažba dolomitu a piesku. V obci bola v 14. storočí zriadená i mýtnica pre plte, ktoré preplavovali drevo po Hornáde.

Zmeny názvu obce:

1332 – 1337: Alzokole (fara: Zakul)
1423: villa Zakolya
1427: Zakaly
1429: Zakolya
1555: Zakolya
1567: Szokolya
1699: Szokolya
1773: slovensky Sokolya, maďarsky Szkolya
1808: slovensky Sokol, Sokoly, maďarsky Szokolya
1906: Sokoľ

Údaje spracované podľa podkladov historika B. Varsika, z diela „Osídlenie Košickej kotliny“