Pamiatky

Hrad Sokoľ

Lokalita:

sokol

Hrad Sokoľ sa nachádza v lokalite Čierna hora.
Ruiny hradu Sokoľ sú od obce Sokoľ vzdialené asi 7 km. Západným smerom od obce Sokoľ na konci doliny Uhrinč vo výške 545 m. n. m. sa nachádza nenápadný vŕšok zvaný Hrádek. Na vršku Hrádek, v lokalite “Na hrádku” sú ešte aj dnes – aj keď zarastené v lese – viditeľné zvyšky muriva s architektonickými detailami stredovekého hradu. Súradnice GPS: N 48°49.636′ E 021°09.858′

História hradu Sokoľ:

sokol2

Okolnosti vzniku hradu nie sú jasné. Jedna z teórií tvrdí, že vznik súvisí s konaním kráľovských poľovačiek so sokolmi. Iná možnosť je súvislosť vzniku hradu s tatárskym vpádom. Obdobie po tatárskom vpáde, teda po roku 1241, bolo rozmachom výstavby kamenných hradov, najmä v neprístupných terénoch. Sokoľský hrad svojou typológiou, dispozíciou a architektonickou úrovňou patrí medzi hrady postavené v druhej polovici 13. storočia.

Je priam skrytý vysoko v horách, v hustom lese, teda o strategickej polohe nemožno uvažovať. Skôr mal charakter útočiska nielen pre miestnych zemepánov, ale aj pre početné obyvateľstvo v prípade náhleho návratu mongolských vojsk (takýto charakter mal aj hrad v Obišovciach, Skároši a iné v Slanských vrchoch).

Prvú doteraz zistenú písomnú správu o hrade nachádzame v listine z roku 1299 a v reverze Omodejovcov z roku 1311, v ktorých sa spomína ako jeden z hraničných hradov pohoria Čiernej hory. Hrad bol vystavaný v prvej polovici 13. storočia, zanikol pravdepodobne v polovici 15. storočia, kedy bol zbúraný mestom Košice.

V roku 1405 kráľ Žigmund vyhlásil hrad za kráľovský. V listine z roku 1423 sa uvádza, že kráľ Žigmund dáva hrad Sokoľ Matúšovi a Imrichovi z Pavloviec. Hrad (vtedy sa nachádzajúci v Šarišskej stolici) im odovzdal so všetkým príslušenstvom (okrem obce Kavečany, ktorú dal Košiciam). K vlastníctvu hradu Sokoľ patrili obce Sokoľ (Zakolya), Kostoľany nad Hornádom (Zenthestwan), Malá Vieska (Wyfalu), Tepličany (Tapilczan), Rokycany (Berky), Biskád (Bykzad), vyhynutá dedina neznámej polohy, Ružín (Rwsynch), Malá Lodina (Felsew Landa) a veľká Lodina (Also Landa). Podľa tejto listiny z roku 1423 mali hrad Sokoľ aj dedina Sokoľ svoje opodstatnenie aj z hľadiska obchodného. V obci sa platilo mýto za drevo – plte plavené po Hornáde.

Následne kráľ Žigmund daroval hrad Sokoľ v roku 1429 mestu Košice. Podmienkou daru bolo, že sa hrad zrúca. Bol teda najpravdepodobnejšie vypálený a sčasti zborený, aby sa v ňom znemožnilo uchýleniu sa napríklad zbojníckych skupín. V roku 1440 sa hrad uvádza už ako ruina.

Podľa zistených zvyškov sa dá usúdiť, že ide o malý hrádok, ktorý mal strážnu vežu a hradný palác. Na nádvorí je dobre viditeľná stredoveká studňa. Pravdepodobne v ňom žili sokoliari, ktorí krotili a chovali sokoly pre kráľovské poľovačky. Dnes Sokoľský hrad pri­pomína len nenápadný val s priekopou a torzo nepatr­ných kameňov. Najvýraznejším pozostatkom je hradná priekopa.

Hradná jaskyňa

Pod hradom sa nachádza Hradná jaskyňa, ktorej dĺžka je okolo 27 metrov. Jaskyňa leží v severovýchodnom svahu asi 10 až 12 metrov pod hradom. Jedná sa o kombinovanú dutinu umelo vytvorenej štôlne a jaskyne. Hradná jaskyňa je pravdepodobne z väčšej časti umelo vyrazená chodba, smerujúcu približne do stredu hradu, pod vežu. Pravdepodobne slúžila ako pivnica. V zime je domovom netopierov.

sokol21

Prístupové cesty

V súčastnosti sa o hrad aj pivničnú jaskyňu starajú obec Sokoľ a Občianské združenie Dedinka, ktorí tu spoločne vybudovali náučný chodník vedúci z obce Sokoľ. Na hrad Sokoľ poukazuje aj odbočka, ktorá sa nachádza asi 300m od rázcestníka Kráľová studňa (700 m n.m.) na červenej turistickej trase smerom na sedlo Repy (803 m n.m.). Od spomínanej odbočky je trasa neznačená. Odbočka poukazuje smerom do prava a tu opúšťa aj spomínanú červenú turistickú trasu (červená pokračuje mierne vľavo až na sedlo Repy).

sokol11

Čierna hora:

Malé hory pri Košiciach s množstvom prírodných krás. Čierna hora je horský krajinný celok najvýchodnejšej časti Slovenského rudohoria.

Na severe hraničí so Šarišskou vrchovinou, na severozápade s Braniskom, na východe s Košickou kotlinou, na juhu a západe s Volovskými vrchmi (hranicu tu tvorí Čermeľská dolina).

Prevažná časť Čiernej hory je zalesnená (vyše 80%) a zväčša neosídlená.
Pohorím preteká turisticky významná rieka Hornád, ktorá tu vytvorila najkrajšiu dolinu v blízkosti mesta Košice nazývanú Hornádska dolina.

cierna2

Viac info o Čiernej hore: http://www.keturist.sk/info/okolite-hory/cierna-hora/

Ak máte nejaké fotky a informácie o ďalších pamiatkach v obci Sokoľ,
budeme radi, ak nám ich pošlete. Radi ich na tejto stránke zverejníme.